Lokality s unikátnou architektúrou a historickým duchom majú pre filmárov obrovský význam. Nemusia ich budovať od základov, pretože tieto miesta už stoja celé storočia. Svojím zdobením, atmosférou a autentickými detailmi prinášajú neoceniteľné kulisy pre historické filmy a rozprávky. Jedným z takýchto skvostov je Bojnický zámok, ktorý nielenže patrí k najromantickejším stavbám Slovenska, ale aj pravidelne podlieha kúzlu filmárov.

Bojnický zámok vo filme

Slovensko síce nie je prvou voľbou filmárskej produkcie na svetových mapách, ale má miesta, ktoré dokážu zaujať aj tých najvšímavejších milovníkov kinematografie. Uvádza to vo svojich knihách Tomáš Galierik, autor knižnej série Filmové miesta. Bojnický zámok je žiarivým príkladom. Tento architektonický klenot súčasne ohuruje svojím exteriérom, vnútornými priestormi aj malebnými nádvoriami. Každá časť zámku akoby bola pripravená stvárniť scénu z rozprávky alebo historického filmu. Nie je teda žiadnym prekvapením, že práve tento zámok sa stal miestom, kde vznikli mnohé nezabudnuteľné filmové zábery.

Zámok, ktorý sám o sebe ukrýva fascinujúcu históriu, zároveň priťahuje pozornosť režisérov a štábov aj zo zahraničia. Nemálo hercov sa tu pohybovalo v kostýmoch pripomínajúcich čas minulých storočí. Za kamerou pritom stáli tímy profesionálov, ktorých práca zostáva skrytá pred očami divákov a ich mená objavíme až v titulkoch. Magickú atmosféru zámku navyše dopĺňa aj okolie, čo vytvára dokonalé prostredie pre filmárske výzvy.

Viacero zaujímavých kúskov kinematografie

Je zaujímavé, že Bojnický zámok bol spojený s mnohými známymi snímkami. Hoci hudobná rozprávka Šialene smutná princezná (1968) sa v jeho interiéroch neodohrávala, je to presne ten zámok, ktorý vidieť v úvodných titulkoch rozprávky. Skutočným filmovým zámkom bol ten v českej Blatnej.

Do interiérov zámku sa viac ponorili tvorcovia rozprávky Pán a hvezdár (1959). Viac známych priestorov zámku, vrátane slávneho točivého schodiska so sochami, sa stále objavuje v mnohých dielach. Tento unikátny architektonický prvok bol výrazne zachytený aj v talianskej rozprávke Princezná Fantagirhó 2 (1992). V tejto rozprávke hrá zámok úlohu sídla zlej Čiernej kráľovnej, ktorú stvárnila dánska herečka Brigitte Nielsen.

Bojnický zámok sa objavil aj v ďalších známych dielach. Príbeh O ľuďoch a čarodejníkoch (1999) obsahuje scény z točivého schodiska a iných priestorov, ktoré pozná každý, kto zámok navštívil. Tento priestor sa neskôr objavil aj v novších rozprávkach, ako Johankino tajomstvo (2015) a O liečivej vode (2020). Tieto filmy sú dôkazom, že architektúra Bojnického zámku je nadčasová a stále inšpirujúca pre filmové umenie. Nakrúcali sa tu aj pokračovania seriálu Piliere zeme podľa námetu Kena Foletta a ešte ďaleko viac.

Podrobnosti o filmoch, ktoré sa nakrúcali na Bojnickom zámku prináša špecialista na ojedinelé firmy turizmu Tomáš Galierik. Knižné séria Filmové miesta je tak súčasťou napríklad aj ponuky na martinus.sk